Klíčkovanie – najprirodzenejší spôsob, ako dodať telu živiny (rozhovor s Vierkou Múdrou)

Tento článok je prepis epizódy podcastu Nie si v tom sama, v ktorej som sa rozprávala s Vierkou Múdrou o klíčkovaní.
Ak si ju chceš radšej vypočuť, nájdeš ju na Spotify alebo Spreaker (a možno aj inde 😊).
Pre tie z vás, čo radšej čítajú, prinášam upravený prepis rozhovoru.

Pri PCOS často hľadáme zázračné doplnky, ale pravda je, že tie najväčšie zmeny sa dejú v strave – v tom, čo dávame telu každý deň.
Dnes ti ukážem jeden jednoduchý a prirodzený spôsob, ako do jedla dostať viac živín.

Predstavenie

Predstavujem ti Vierku Múdru, mamu troch detí a autorku dvoch kníh o klíčkovaní, s ktorou dnes preberieme snáď všetko, čo potrebuješ o klíčkovaní vedieť.

Ahoj, Lessy, ďakujem ti veľmi pekne za pozvanie. Všetkých pozdravujem a ďakujem, že sa zaujímate o klíčkovanie.

Vierka, skús sa nám na začiatok trochu predstaviť.

To podstatné si už o mne povedala. Rodina a deti sú pre mňa na prvom mieste. Okrem toho som vyštudovaná environmentálna manažérka, ktorej už počas štúdia učarovala botanika a fytoterapia.
V zamestnaní sa venujem oblasti udržateľnej mobility, kde prepájam prax z dopravy a štúdium v oblasti environmentu. A tým, že v environmentálnej oblasti všetko so všetkým súvis, tak ako v prírode a s klíčkami, je to jeden ucelený celok, ktorý mi dáva veľký zmysel a napĺňa ma.

Klíčkovanie

Čo ťa vlastne priviedlo ku klíčkovaniu? Kedy si s tým začala?

Ku klíčkovaniu ma priviedli moji rodičia a starí rodičia. Už z detstva si pamätám, že sa v našej rodine klíčkovalo. Klíčky mungo fazuľky alebo žeruchy sme mali na tanieri bežne.
Bolo to pre mňa úplne prirodzené, že sa klíčkovalo, a klíčkujem aj teraz.

Väčší zlom nastal, keď som si založila vlastnú rodinu. Bolo to v čase, keď sa nám narodil prvý syn. Najviac mi utkvelo, keď začal chodiť do jaslí – mal asi 2,5 roka. Počas prvého týždňa som mu musela nosiť nabalenú stravu a prirodzene som mu do chlebíka pridala aj klíčky, respektíve výhonky alebo mikrozeleninu žeruchy. Pani riaditeľka ma pochválila, aká som zodpovedná matka a pýtala sa, čo dávam dieťaťu jesť. (smiech)

Potom som klíčkovala v rôznych intervaloch, až som otehotnela s tretím dieťaťom. Vtedy som bola približne deväť rokov vegetariánka, takže som cítila zodpovednosť za to, aby som si počas tehotenstva doplnila potrebné látky – bielkoviny, kyselinu listovú a podobne.

Vtedy som sa do klíčkovania vrhla ešte viac. Počas celej materskej som si robila „výskum“ – naša kuchyňa sa zmenila na klíčkové laboratórium a mala som naklíčených nonstop asi 15 druhov. Skúšala som techniky, zapisovala si výsledky a nakoniec z toho vznikla kniha Klíčkovanie.

Čo ťa na klíčkovaní baví najviac?

Slovo „klíčkovanie“ podľa mňa zahŕňa všetky činnosti – nie je to len o naklíčení semienka, ale aj o celej príprave.
Mňa na tom udivuje zázrak života – ako sa z tvrdej „mŕtvej“ hmoty stane niečo živé a zelené. Semienko nesie genetickú informáciu a premení sa na niečo, čo nám navyše prináša zdravotné benefity. Tá sila prírody ma nikdy neprestane udivovať.

Výhody klíčkov

Veľa ľudí ani nevie, že klíčkovanie existuje. Občas však v obchodoch narazia na zabalené klíčky či výhonky. Vieš zovšeobecniť, aké sú hlavné výhody klíčkov?

Ľudia často nevedia, čo presne je klíčok a aké sú fázy vývoja rastlinky.
Klíčok je naklíčené semienko – vychádza z neho len malý „chvostík“ a ešte nie je zelený.

Keď rastlinka začne fotosyntetizovať (teda premieňať svetlo na zelené farbivo), podľa slovenského názvoslovia už ide o výhonok. V praxi sa však viac používa názov mikrozelenina alebo mikrobylinky.

Ak si doma naklíčiš semienko, vidíš celý proces. Keď sa pozriem na klíčky mungo fazuľky z obchodu, vidím, že prešli výrobou, balením a majú trvanlivosť týždeň až dva. Mne doma mungo degraduje oveľa rýchlejšie.
Tým chcem povedať, že tieto klíčky často bývajú chemicky ošetrované proti plesniam, hnilobe a podobne. Aj preto by som sa tým v obchodoch vyhla.

Pri výhonkoch už zo skúsenosti viem odhadnúť, či boli dopestované v bio kvalite – teda z bio semien a bez postrekov. Napríklad rozdiel medzi bio žeruchou a „obchodnou“ býva viditeľný aj veľkosťou.

Ak máte garantovanú bio kvalitu, problém v tom nevidím, práveže odporúčam podporiť lokálnych pestovateľov mikrozeleniny, ktorí často dodávajú napríklad do reštaurácií.

Klíčky a výhonky z obchodov

Keď chce človek začať, ale nevie ako, ešte nemá tvoju knihu alebo nemá čas – je lepšie kúpiť mikrobylinky/klíčky v obchode, alebo by si sa tomu vyhýbala?

Ak by malo ísť o pravidelnú konzumáciu, vyhýbala by som sa tomu.
Ak je to občasné, alebo máte overený zdroj, tak v poriadku.

Ktoré druhy klíčkov považuješ za najzdravšie?

Ťažká otázka – nedá sa to takto kategorizovať. Klíčok je v podstate zelenina v určitej vývojovej fáze.
Pri brokolici napríklad výskumy ukazujú, že v štádiu klíčku môže mať výrazne vyšší obsah niektorých látok než dospelá rastlina. Brokolica obsahuje sulforafan, o ktorom sa teraz dosť hovorí, a v klíčkoch ho býva podstatne viac.

Výskumníci zistili aj to, že zloženie klíčkov a výhonkov sa mení počas vývoja každý deň.
Preto by som odporúčala semienka striedať. Nemusíš mať doma 15 druhov, stačia aj štyri.

A veľmi málo sa hovorí o psychických benefitoch. To, že sa staráš o niečo živé, vidíš výsledok svojej práce, môže byť veľmi terapeutické. Podobne ako záhradkárčenie. Aj bez záhrady si vieš spraviť „mikrozáhradku“ priamo v kuchyni.

Osobne sa mi páčilo, že keď som začala klíčkovať, aj môj vtedy trojročný syn ochutnával mikrobylinky. Skúšali sme, čo nám vyhovuje viac a čo menej – čo vieme pridať do jedálnička a čo už je na nás „moc“. Reďkovka bola dosť štipľavá, a tak sa ťa rovno opýtam – dá sa nejako docieliť, aby nebola taká štipľavá?

Veľa závisí od druhu semienka. Niektoré reďkovkové odrody sú štiplavejšie než iné. Skús napríklad farebnejšie alebo jemnejšie odrody – môžu byť menej pikantné.

Zo začiatku odporúčam sadiť menej pikantné semienka – napríklad z „krmných zmesí“ (ďatelinka, alfalfa, senovka). Detičkám to často vyhovuje viac.

Z pikantných druhov je podľa mňa najpikantnejšia horčica. Pikantný býva aj pór, len ten je zároveň najdlhšie klíčiteľný z hľadiska času.

A zároveň sa chute menia. Niekto má obdobie, keď chce jemné, potom zas pikantné. Aj ja som mala fázy – raz som milovala horčicu (tá býva najpikantnejšia), inokedy mi viac chutil cícer. A časom sa to zase zmení.

Preto odporúčam striedať a sledovať, čo vám chutí v rôznych obdobiach roka a života.

Čím začať

Keď sa na to vrhne niekto naozaj neskúsený, teda úplný začiatočník – aké druhy klíčkov by si odporúčala? Čím začať?

Odporúčam začať mungo fazuľkou. Pri semienkach si treba uvedomiť, že nie všetky fazule sú jedlé v surovom alebo naklíčenom stave – ale mungo fazuľka je jedna z tých, ktoré klíčiť môžete, je bezpečná. Vidíte to aj v ázijských obchodoch a reštauráciách.

Je to najrýchlejšie klíčiteľné semienko – klíčok je konzumovateľný už približne o 48 hodín.

Ďalšie vhodné semienko je šošovica. Klíči možno o deň dlhšie než mungo, ale je veľmi vďačná – nebývajú problémy pri klíčení, klíčivosť je dobrá, takže človek hneď na začiatku nemá stres, že sa mu to nepodarilo.

A čo sa týka mikrozeleniny, tak klasická žerucha (ktorú sme si klíčili ešte na základnej škole), prípadne reďkovka – tá zasa chutí podobne ako klasická reďkovka, takže v tom ľudia nevidia nič „exotické“.

Ak majú radi chuť mladého hrášku, je výborný aj hrášok klíčený na mikrozeleninu. Ten však klíči dlhšie a odporúčam pri ňom iný klíčiaci podklad.

Keď klíčime semienko „na klíčky“, stačí obyčajná voda ako médium – klíčime hydroponicky. Ak klíčime žeruchu alebo reďkovku na mikrozeleninu, stačí vata a voda. Ale hrášok už potrebuje kvalitnejší podklad – pôdu vhodnú na klíčenie. Veľa zemín z obchodu býva doplnených rôznymi zložkami (napríklad hnojivami), čo je nevhodné, lebo rastlinka má veľmi krátku rastovú fázu a nestihne to „odbúrať“.

Čiže hrášok sa nedá naklíčiť?

Dá, záleží, čo chceme dosiahnuť. Ak chceš hrášok naklíčiť iba do stavu klíčku, dá sa to vo vode – takto to robili aj naši predkovia, napríklad pri jedle „púčalky“. Vtedy netreba vatu, stačí čistá voda.

Ale ak chceš z hrášku dopracovať zelenú mikrozeleninu, potrebuješ pevnejší, kvalitnejší klíčiaci základ. Vo vate by podľa mňa časom mohol plesnivieť a semienko by sa mohlo začať rozkladať – a degradačný proces pri klíčkovaní nie je žiaduci.

Kurzy klíčkovania a najčastejšie chyby

Venuješ sa aj kurzom klíčkovania a prešla si si rôznymi spôsobmi. Vieš dať tipy, ako sa starať o klíčky a ako sa vyhnúť najčastejším chybám?

Určite, len ťažko sa to povie úplne všeobecne. Kurzy trvali 2 až 3 mesiace a išli sme postupne – klíčili sme rôzne semienka a dievčatá sa učili aj na vlastných chybách. Keď sa niekomu niečo stalo, vedela o tom celá skupina a ostatné si dali pozor.

Ak ale dodržíme pár základných zásad, nič sa nestane. Medzi tie zásady patrí hydratácia – rovnako ako my potrebujeme vodu, potrebujú ju aj klíčky. Treba len dodržať optimálnu mieru vlhkosti (pri preplachovaní, zalievaní alebo rosení).

Dôležitá je aj optimálna teplota a vlhkosť vzduchu. Teplota je ideálne približne 18 až 22 °C. Vlhkosť vzduchu je najproblematickejší faktor – niekto býva v starom dome s vyššou vlhkosťou, niekto v novostavbe, kde je vlhkosť tiež často vyššia, a potom môže klíčok plesnivieť. Naopak, v prekúrených bytoch býva vzduch suchý a vtedy môže byť potrebné preplachovať častejšie.

Potom sú tu klíčiace podklady – ale to už riešime pri náročnejších semienkach.

Čo je podľa teba na klíčkovaní najťažšie?

Keď človek vie klíčkovať, je to úplne jednoduché. Ale viem si predstaviť, že pri prvom pokuse má človek zbytočné obavy a vytvára si bariéry – „je to ťažké“, „nezvládnem to“. Najťažší býva ten prvý krok: rozhodnúť sa a začať. Potom už to ide.

Dĺžka klíčkovania

Približne ako dlho trvá, kým sú klíčky pripravené na konzumáciu?

Je to individuálne – každé semienko má iný čas klíčenia a rastu. Najrýchlejšia je mungo fazuľka – okolo 48 hodín. Šošovica je približne o deň dlhšie.

Pri mikrozelenine, ktorú sme spomínali (žerucha, reďkovka), je to približne 5 dní. Pri mikrozelenine sa neodporúča jesť ju hneď, keď vyjde len klíčok a ešte nezačne fotosyntetizovať – teda nejesť to, keď to má po 2 až 3 dňoch len 1 cm. Radšej počkať, kým to „zazelenie“.

A neznamená to, že to celé naraz „skosím“ a zjem. Skôr si to strihám priebežne – rastlinka tak má čas ešte trochu podrásť. Pri mikrozelenine býva priemer 5 až 7 dní.

Najdlhšie klíčiteľný je pór – to môže byť aj okolo 14 dní.

Pri hrášku je veľká výhoda, že ho vieš zostrihnúť aj 2- či 3-krát. Keď zostrihneš žeruchu alebo reďkovku, z korienkov už ďalej nerastie. Ale hrášok má schopnosť znovu dorásť – len ho treba polievať a starať sa oň. Každá ďalšia „vlna“ býva trochu tvrdšia, ale stále chutí ako klasický zelený hrášok. (Jednotlivé doby klíčenia sú v prehľadnej tabuľke priamo v knihe Klíčkovanie.)

Možno si niektoré ženy budú myslieť, že majú jesť iba výhonok – ale môžu zjesť aj celé semienko?

Pri hrášku, keď ho pestuješ v pôde na mikrozeleninu, nechávaš ho v pôde – striháš len nadzemnú časť. Semienko v pôde postupne „odovzdáva“ živiny rastlinke. Ak by si ho klíčila len vo vode do stavu klíčku, vtedy ho vieš zjesť aj so semienkom.

Ale hrášok je špecifický: keď začne prerastať do výhonku, semienko sa rozíde na dve časti, zmäkne a už nebýva vhodné na konzumáciu. Je to tá časť, ktorá odovzdala živiny a začína odumierať – rastlinný „odpad“, z ktorého by v prírode vznikal humus.

Najčastejšie využívané klíčky

Aké klíčky najčastejšie využívaš v kuchyni?

V knihe mám dve časti – sprievod klíčením jednotlivých semien a potom receptár. V receptári je 60 receptov na jedlá s klíčkami, vrátane tepelne upravených.

Na tepelné úpravy je pre mňa úplne najideálnejšia mungo fazuľka. Veľmi rada klíčim aj slnečnicu – ale lúpanú. Naklíčená slnečnica má jemne orechovú chuť. Keď prerastá do výhonku, začne byť pikantná, a to je zaujímavé – môžeš si vybrať, v akej fáze ju chceš jesť.

Ja som preferovala orechovú chuť, tá pikantná bola na mňa až veľmi. Slnečnicu používam aj v receptoch – napríklad plnená paprika v knihe je síce náročnejšia, ale ľudia mi hovorili, že lepšiu plnenú papriku nejedli. A ja sa pripájam – je výborná. 🙂

Čiže slnečnica a mungo fazuľka sú tvoji favoriti?

Je to individuálne. Aj šošovica, cícer… Ale napríklad v čase sa mení aj kvalita semien. Bola som zvyknutá na jednu značku cíceru, tá zmizla z trhu a teraz sa neviem dostať ku kvalitnému semienku, kde by bola 100% klíčivosť.

Ak cícer nemá 100% klíčivosť, semienka začnú zahnívať, rozpadať sa a kontaminujú aj tie, ktoré sú dobre naklíčené. Keď sa začne tvoriť gélovitá lepkavá hmota a zapácha to, odporúčam všetko vyhodiť. A toto vie ľudí od klíčkovania odradiť.

Naklíčený cícer je pritom výborný napríklad na hummus – semienko je zmäknuté, stačí ho krátko povariť a hummus je rýchlo hotový. Pri naklíčených semenách je tepelné spracovanie kratšie. Keď je cícer suchý, musí sa namočiť a často sa varí aj hodinu.

Keď nemáš naklíčený cícer, je lepší do jedla ten v konzerve, alebo suchý?

Ja osobne kupujem suchý. Namočím si zvyčajne dva balíčky, uvarím v tlakovom hrnci, rozdelím na porcie a dám do mrazničky.

Ak potrebuješ niečo naozaj rýchlo, odporučila by som cícer v skle. A úplne posledná možnosť je konzerva. Konzervu kupujem, keď chcem niečo hneď – napríklad konzervovaný ananás, pretože nie vždy je ananás dostupný, nie vždy je zrelý, a keď ho človek potrebuje, niekedy iná možnosť nie je.

Ako začať alebo čo budeš potrebovať

Keby niekto chcel začať s klíčkovaním – aké pomôcky alebo nástroje by mal mať na začiatok po ruke?

Netreba hľadať ďaleko. Väčšinu pomôcok má väčšina ľudí doma. Sú to presne tie isté veci, ktoré používali aj naši rodičia či starí rodičia.

Základ je obyčajný zaváraninový pohár – ja odporúčam 7 dcl. Na prekrytie pohára pri preplachovaní klíčkov stačí syntetická tkanina s drobnými dierkami – napríklad stará „komunistická“ záclona. Hovorím syntetická preto, aby nezadržiavala vodu. Bavlnená látka drží vlhkosť dlhšie a môže dôjsť ku kontaminácii plesňami.

A samozrejme gumička, aby sme tú tkaninu upevnili.

Semienka si v tomto pohári najprv aktivujeme – namočíme ich na približne 12 hodín. Potom ich už len preplachujeme – voda sa cez tkaninu pohodlne zleje. A to je pri klíčkoch všetko.

Pri výhonkoch, mikrozelenine (žerucha, reďkovka) stačí tanierik alebo miska, vata, semienka a trochu vody. Podľa mňa je mýtus, že na klíčkovanie potrebuješ špeciálne nádoby a veľa vecí nakupovať. Práve to ľudí často zbytočne brzdí v tom, aby vôbec začali.

Priznám sa, že aj ja už mám tie „efektné“ naklíčovacie poháre, ale kúpila som si ich až po rokoch klíčkovania. Je to skôr o tom, že to v kuchyni lepšie vyzerá.

Ešte by som dodala, že pri semienkach na výhonky je dobré mať doma aj rozprašovač s vodou. Väčšina ľudí ho používa napríklad pri žehlení.

Klíčkovanie na školách

Pamätám si, že sme klíčkovali už na základnej škole. Myslím, že na prírodovede – klíčili sme žeruchu, ale aj fazuľu. A práve fazuľa je problematická. Klasická fazuľa je v surovom alebo naklíčenom stave toxická. Klíčili sme ju len preto, aby sme videli rastovú fázu, ale musela sa vyhodiť.

A v triede s malými deťmi je to veľké riziko – už pri zjedení jednej naklíčenej fazule môžu nastať vážne tráviace problémy. Fazuľa obsahuje toxickú látku fazín, ktorá sa zneškodní až varením. Preto sa fazuľa musí najprv namočiť a potom uvariť.

Je dôležité, aby si ľudia nemysleli, že každé semienko je v stave klíčku konzumovateľné. Semien, ktoré nie sú vhodné na klíčenie, je viac. Tie sú uvedené aj v knihe.

Klíčky ako riešenie problémov?

Existujú klíčky, ktoré majú špecifický vplyv napríklad na energiu, náladu alebo nervový systém?

Nedá sa to povedať úplne všeobecne, lebo aj únava či migréna môžu mať rôzne príčiny. Ak sú spôsobené nedostatkom živín, klíčky môžu mať veľmi pozitívny efekt.

Klíčky sa považujú za koncentrované superpotraviny – pre vysoký obsah enzýmov, vitamínov a minerálnych látok. Zvyšujú fyzickú vitalitu, bojujú proti únave, podporujú metabolizmus.

Obsahujú veľa horčíka, draslíka, sulforafánu (napríklad brokolicové klíčky), pozitívne ovplyvňujú nervový systém, znižujú stres, napätie a zlepšujú náladu.

Zlepšujú aj trávenie – nielen vďaka enzýmom, ale aj vďaka vláknine. Keď konzumujeme klíčky aj so šupkami (napríklad mungo fazuľku), šupka funguje ako prebiotikum a podporuje črevný mikrobióm.

Ja mám napríklad skúsenosť, že keď jem viac surových klíčkov mungo fazuľky, zmierňuje sa mi pálenie záhy zo zvýšenej žalúdočnej kyseliny.

Klíčky šošovice a mungo obsahujú železo, ktoré zlepšuje prenos kyslíka do buniek a pomáha proti únave a letargii. Pre maximálny účinok na energiu odporúčam kombinovať klíčky strukovín (mungo, šošovica) s klíčkami brokolice.

Ženám po 40. roku by som odporúčala zaradiť výhonky z „krmných zmesí“, ktoré pomáhajú regulovať hormonálnu rovnováhu v perimenopauze a menopauze – napríklad ďatelinu, alfalfu alebo senovku grécku.

Kde zohnať semienka na klíčenie

Kde je najlepšie kupovať semienka na klíčenie?

Buď v obchodoch so zdravou výživou, alebo v e-shopoch. Ja často nakupujem online. Minulý týždeň som bola v Rakúsku – značka Sonnentor má u nás podobný sortiment, ale v Rakúsku mali lepší výber a boli výrazne lacnejšie.

Treba si porovnávať cenu a množstvo, lebo niektoré semienka sú zbytočne predražené. Klíčkovanie sa stáva trendom a niektoré firmy to využívajú.

Strukoviny ako mungo fazuľka alebo šošovica môžu byť aj z bežného obchodu, pokiaľ nie sú chemicky ošetrované. Problém nastáva pri semenách určených na výsadbu – tie bývajú morené proti škodcom a nie sú vhodné na klíčenie.

Rovnako geneticky modifikované alebo radiačne ošetrené semená nevyklíčia – embryo je poškodené.

Klíčky v tehotenstve

Ako je to s klíčkami v tehotenstve?

V tehotenstve by som odporúčala konzumovať iba klíčky, ktoré si žena naklíči sama doma – z overených semien.

Vyhýbala by som sa klíčkom z krmných zmesí (ďatelina, alfalfa, senovka grécka), pretože môžu vyvolávať mikrokontrakcie, čo nie je v tehotenstve žiaduce.

Najbezpečnejšie sú jednoduché a rýchle klíčky – mungo fazuľka, šošovica, prípadne mikrozelenina, na ktorú je žena zvyknutá (napr. reďkovka).

Ak žena nikdy predtým neklíčkovala a je tehotná, neodporúčam experimentovať. Skôr zavádzať pomaly a postupne – podobne ako pri príkrmoch u detí.

Klíčky u detí

A kedy môžu klíčky začať jesť deti?

Podobne ako iné potraviny – postupne. Ja som synovi začala dávať klíčky okolo 8 až 9 mesiacov, najprv tepelne upravené a rozmixované v príkrme. Už ako ročný mi chodil vyjedať surové klíčky. 🙂

Existuje malá skupina ľudí, ktorí nevedia surové klíčky dobre metabolizovať – vtedy je lepšia tepelná úprava. Pri výhonkoch som sa s týmto problémom takmer nestretla.

Historicky sme zvyknutí jesť vňaťovú zeleninu – cibuľku, pažítku, petržlen – takže pre telo to nie je cudzie.

Klíčky a histamínová intolerancia

Ja mám histamínovú intoleranciu a fermentované potraviny mi nerobia dobre. Práve kvôli tomu som začala klíčkovať. Pretože som potrebovala doplniť jednotlivé živiny a klíčky mi v tom veľmi pomohli.

Presne tak. Klíčky sú pri histamínovej intolerancii veľmi vhodné. Ja som mala obdobia, keď som vylúčila mäso aj mliečne výrobky, vtedy mi klíčky veľmi pomáhali.

Pripravovala som si napríklad aj „klíčkové mlieka“ z naklíčených obilnín – najčastejšie z ovsa alebo pohánky. Keď človek naklíči viac mungo fazuľky, dá sa rozmixovať a použiť ako základ cesta alebo placiek – čo je výborný tip, ak vám deti nejedia zeleninu. Dieťa si ani nevšimne, že v tom sú klíčky, ale dostane potrebné živiny.

Máš pre nás ešte nejaký bonusový tip na záver?

Klíčkovanie v praxi vyzerá veľmi jednoducho. Ráno vstanem, idem sa napiť – a to isté spravím s klíčkami. Prepláchnem ich, nechám odtiecť.

Klíčky potrebujú vodu, kyslík a pri mikrozelenine aj svetlo. Netreba ich však dávať priamo nad radiátor alebo do prievanu. Stačí kuchynská linka s denným svetlom.

Klíčkovať sa dá kdekoľvek – aj na internáte, aj na dovolenke. Len si treba dať pozor na kvalitu vody.

A ak sa to niekedy nepodarí, nemusí to byť chyba človeka – často je problém v kvalite semien.

Klíčkovanie nie je náročné. Treba len začať.

P.S.: Ak chceš mať všetky informácie ohľadom toho, ako si pomôcť s PCOS pokope, v  e-booku „PCOS Alchýmia“ som zhrnula informácie, ktoré som zbierala mesiace. Nájdeš tam všetko, čo potrebuješ vedieť – zrozumiteľne a s rešpektom k tvojmu vlastnému príbehu.
Nie je to univerzálny recept, ale kompas, ktorý ti pomôže pochopiť, čo sa v tvojom tele deje a ako sa znovu cítiť dobre.

Drž sa.
Tvoje telo si zaslúži, aby si ho počúvala.
A ty si zaslúžiš úľavu. 💛

P.S.: Ak ti článok pomohol, zdieľaj ho – pomôže aj ďalším ženám.